blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG patrikxy
ČLÁNKY
GALÉRIE
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
PatrikXY



Zoznámenie
pridal PatrikXY 17.8. 2009 o 20:03

Pozrel sa na oblohu pokrytú tmavozeleným povlakom, ktorý prichádzal akoby z iného sveta a pri tom pohľade, plnom beznádeje, sa na chvíľu zastavil, aby nabral dych do posledného úseku ich cesty. Boli traja. On, na pohľad ustatý, starý a zvráskavený človek, v ktorého tvári sa stále dalo badať, že za svojich mladých liet bol pohľadný, bol očividne vodca skupiny. Do očí mu padali sivé pramienky vlasov, lícne kosti vyduté akoby chceli vyskočiť z kože, strieborné fúziky a dlhočizná brada tiahnuca sa po pás zlatej farby, na ktorom boli vyobrazené purpurové obrazce, vyvolávajúc dojem, že ich pôvod je veľmi silný ba priam až magický, pričom siaha ďaleko za hranice chápania obyčajného človeka. Celé telo mal obalené do karmínovo sfarbenej tuniky, očividne pochádzajúcej z dajakej vzdialenej exotickej krajiny za morom. Opieral sa o palicu vyrezávanú z mahagónového dreva, ktorá obsahovala podobné obrazce ako opasok. Na hrote palice bol zasadený malý zafír, svietiaci žiarivo modrou farbou na najbližšie okolie. Táto palica aj napriek svojej jednoduchosti a zdaniu, že je len pomôckou pre starca, aby sa dokázal udržať na nohách, predstavovala smrtiace nebezpečenstvo každému, kto sa ocitol oproti tmavomodrému drahokamu.
Tesne za starým mužom jemne našľapoval čudesne vyzerajúci tvor pripomínajúci z diaľky človeka, no pri bližšej prehliadke by ste si všimli malých nezrovnalostí. Ploché chodidlá mu umožňovali bez zjavnej námahy pohyb tak tichý a rýchly, akoby sa jednalo o prízrak brázdiaci krajinou. Tí nemnohí, čo stretnutie s takýmto tvorom prežili, rozprávali podgurážení v hostincoch o vznášajúcich sa prízrakoch, čo sa im zjavili ako poslovia z nebies. Táto rasa mala rôzne názvy od mnohých stvorení, čo ju zahliadli, no sami si hovoria Imber Pluvia. Je o nich málo záznamov v kronikách ľudstva a mnohí zasvätili tejto rase celý život jej štúdiom. Zjavujú sa len počas vodných búriek vyvolaných samotným Aquaterom, vládcom Pluvianov. Sú obratní v umení mágie a vedia prinútiť prírodu, aby poslúchala ich rozkazy. Tento Pluvian bol avšak niečím výnimočný. Jeho bledomodrá pokožka s nádychom belosti morskej peny, jemné blany medzi štyrmi prstami na každej ruke a pečať na ľavom pleci dávali najavo, že síce patrí k onej legendárnej rase, no bol vyhostený z vlastnej domoviny a stal sa mĺkvym poslom svojej rasy v neprebádanom svete.
Vedľa Pluviana kráčal opálený mladík, v ktorého tvári sa dalo vyčítať pohŕdanie okolitým svetom a zjavnú zlobu nad terajšou situáciou. Jeho jedinou útechou bolo, že ani čarodej, ani Pluvian nepokladali za nutné, nasadiť mu okovy. Cítil hnev a bezmocnosť zároveň, pretože nevedel kam idú, načo ho potrebujú, prečo ho ešte nezabili a hlavne kto sú tí dvaja podivuhodní pútnici, ktorí ho vytrhli z jeho pekného sna nájsť si ženu, splodiť potomkov a žiť pokojným a kľudným farmárskym životom. Bol nezmysel snažiť sa ujsť, zdalo sa, že na prvý pohľad sú obaja väznitelia zahĺbení do seba a vôbec ich nezaujíma chlapec, no pri každom pokuse o útek chlapcom prešla vlna elektrizujúceho paprsku, akoby bol prikovaný k svojim väzniteľom dajakým kúzlom. Neostávalo mu nič iné ako nasledovať stopu čarodeja a Pluviana, ktorého poznal z povestí v jeho rodnej dedine a čakať ako rozhodnú o jeho osude.
Čarodej:,, Za tým kopcom sa utáboríme, nechcem, aby si nám tu odpadol, chlapče.“ Mladík len pomstychtivo odpľul na zem, pričom si všimol malý náznak úsmevu u Čarodeja. Čarodej:,, Sunder, choď napred a poobhliadni sa po dobrom úkryte krytom pred tým prekliatym východným vetrom z Khadraku.“ Sunder len pozrel priamo Čarodejovi do očí na znak toho, že rozumie a o pár minút už silueta jeho tela splívala s obzorom. Chlapec i napriek bolesti a únave pridal do kroku, pretože myšlienka tábora a oddychu v ňom vyvolala nečakanú ochotu spolupracovať. Tmavozelená obloha sa pomaly premieňala na čiernu, keď vtom sa čarodej zastavil a zdvihol krk, akoby vetral nepriateľa. Čarodejovi sa odrazu napriamili chlpy na tele a on ihneď pochopil, že musí čo najskôr nájsť Pluviana. Čarodej si vyhĺbil malú dierku do zeme vložil do nej kamienok zo svojho pravého vrecka a začal mrmlať skoro na hranici počuteľnosti nejaké slová. Chlapec pochopil, že sa čarodej sústreďuje na jedno zo svojich kúzel. Odrazu sa pred nimi zhmotnil obraz Pluviana bežiaceho krovinami. Aj v takom úžase chlapca, ktorý nikdy nevidel kúzla, si chlapec všimol, že sa Pluvian odrazu zastavil a pozrel priamo cez vyčarovaný obraz na čarodeja, akoby spolu komunikovali. O pár sekúnd sa obraz vytratil a chlapec utekal za čarodejom. Čarodej i napriek schátralému stavu svojho tela bežal s neobvyklou pružnosťou a chlapec držal tempo z posledných síl. O pár minút dorazili na čistinku, kde už stál Pluvian ponorený po členky v jazierku. Bez toho, aby sa na nich čo i len pozrel, začal Pluvian hýbať masami vody, ktoré ustupovali, až nakoniec vznikla cestička priamo po dne jazera. Po chvíli sa objavil pred skupinkou otvor, ktorý už len s dávkou veľkej fantázie pripomínal dvere. Pluvian vošiel bez váhania ako prvý. V čarodejovi sa dal badať náznak nedôveri, no napriek tomu vošiel dnu s chlapcom pred sebou. Ihneď po uzatvorení priechodu na dne jazera, voda zaliala cestu, ktorou ešte pred malým okamžikom kráčala skupinka nôh.
Vošli do siene dávno zabudnutej predkami Imber Pluvia. Čarodej zdvihol palicu vysoko nad hlavu a zamrmlal v neznámom jazyku:,, Sol luma Gatrus!“, celú sieň zaplnilo tlmené svetlo, ktorého energia pravdepodobne pochádzala zo zafíru. Zatiaľ čo Sunder skúmal sieň svojich predkov a snažil sa rozlúštiť jej architektúru, čarodej zobral chlapca za ruku a zahľadel sa mu priamo do očí. Chlapec odrazu pocítil príval energie, ktorá pulzovala jeho telom, až sa tá energia začala sústreďovať v jeho hlave:,, Pozorne ma počúvaj. Volám sa Kuzrel a som tu, aby som ťa chránil a naučil ťa nájsť samého seba. Posledné dni máš nočné mory, často sa v tvojom okolí dejú čudné veci, na ktoré nenachádzaš vysvetlenie. Ja ti ukážem, ako sa im brániť, ako sa môžeš naučiť čarovať či vytvárať elixíry tak silné, že dokážu oklamať prírodu, či fyzikálne zákony. Záleží mi na tvojom prežití a to je teraz moja jediná a najvyššia priorita. Prenasledujú ťa rôzni tvorovia, čo by si ťa chceli získať na svoju stranu, či už dobrovoľne, alebo násilím. Poď so mnou a ja ti ukážem cestu.“
Hlas z chlapcovej hlavy zmizol v rovnakom okamžiku ako sa ho Kuzrel pustil. Keď sa chlapec spamätal, začalo mu v hlave víriť nespočetne veľa otázok:,, A...A...Ako ste ma našli?“ spýtal sa chlapec trasľavým hlasom, ešte stále znepokojený z predchádzajúceho zážitku. Kuzrel:,, Voláš sa Vedin, syn Meldera roľníka a Vulari šlachetnej?“ Chvíľu po šoku, keď si Vedin uvedomil, že uhádol jeho meno sa mu už drala na jazyk otázka odkiaľ pozná jeho pôvod, no nestihol sformulovať svoju myšlienku, pretože Kuzrel nečakal odpoveď:,, Si z rodu Svetlonosičov, ochrancov pravdy a mieru, si posledným žijúcim potomkom Belega Múdreho, pána všetkého živého. Drieme v tebe posledná nádej ľudstva o porazenie ničivej sily z východu, z ktorej opäť povstal Nozdrak Ničiteľ so svojim sídlom hlboko v púšti Khadraku. Dozvedel sa o tebe a ja, ktorý som bol poverený dohliadať na tvoj rod a predkov som bol nútený utiecť spolu s tebou pred jeho slizkými posluhovačmi. Toto sa nikdy nemalo stať, no stalo sa. Preto ja Kuzrel Strážca si beriem na zodpovednosť teba, Vedin Nádej, aby som ťa pripravil na tvoju budúcnosť. Nech sa stane, čo sa má stať a nech ťa sila tvojej krvi ochraňuje. Ab selur du vender khabdalak.“



Prístupov 4848
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Zoznámenie
[ 17.8.2009] (príspevkov 5)
Havo
[ 10.11.2006] (príspevkov 5)
its here
[ 2.11.2006] (príspevkov 0)
chuck
[ 21.10.2006] (príspevkov 4)
Fotky
[ 21.10.2006] (príspevkov 5)
Hranica
[ 20.10.2006] (príspevkov 5)
Fotoaparat FinePix A600
[ 17.10.2006] (príspevkov 4)
rarita
[ 1.10.2006] (príspevkov 17)
V parku, tam co rastu tuje ...
[ 22.7.2006] (príspevkov 1)
The Perfect Day
[ 22.7.2006] (príspevkov 8)